Život je príliš krátky nato, aby sme boli rozumní...

Září 2008

ĎALŠIA RANA OD VEDENIA

29. září 2008 v 19:41 | Natr:)

Vedenia myslím futbalového. Veľakrát trnavských fanúšikov vedenie sklamalo, ale v poslednej dobe je toho opäť až príliš moc. Vyvrcholenie nastalo, keď zavreli na derby medzi andelmi a Slovanom južnú tribúnu ultras Spartaka. Tí sa rozhodli bojkotovať najbližšie domáce zápasy. Ale skutočná rana zasiahla až včera. Vermezoviča vyhodili. Keď sa upisoval Spartaku, ciele boli vysoké a myslím, že to v Trnave opäť vyvolalo eufóriu. S Vladom prišli aj sľubné mená. Avšak po deviatich ligových kolách vedenie Spartaka oznámilo, že Vlada odvolávajú. Ževraj preto, lebo robí zlú krv v kabíne a podobné veci... Avšak ja si myslím, že za tie štyri mesiace, čo tu pobudol spravil obrovský kus práce...Hráči začali hrať! Preto mu týmto ĎAKUJEM!


Priateľstvo

27. září 2008 v 23:08 | Natr:)

Kto je to ozajstný priateľ? Je to ten, na koho sa dá spolahnúť. Priateľ je ten, ktorého nikdy nevymažeš zo svojho srdca.... Priateľstvo je o dôvere, o vzájomnej pomoci... Je to niečo neuveriteľné, niečo, bez čoho sa nedá žiť. Ďakujem priateľom za to, že tu je niekto, kto ostane pri mne keď iný sklamú... Ďakujem im za to, že ma podržia, keď zlyhám, za to, že mi úprimne povedia , čo si myslia, za to, že im môžem kedykoľvek čokoľvek povedať a viem, že sa to nedostane ďalej. Mojím životom sa mihlo veľa ludí. Niektorých môžem nazvať kamarátmi, ale len malilinká časť z nich sú skutočný priatelia. A oni vedia, ktorí to sú....Ďakujem za to , ze existujú.


Jarmek2008

20. září 2008 v 21:51 | Natr:)

Už je to skoro týden, čo nám v Trnave uplynul jarmek. Tento jarmek bol taký istý ako ostatné a predsa len bol niečim výnimočný:) Spoznala som až nezvyčajne veľa ľudí, zabavila som sa asi viac ako inokedy a hlavne som minula vela lovíkov... ale newa!!!:D. Štvrtek sme mali zo Stankou a Maťou obhliadku jarmeku. V pátek sa išlo plne na vec. Ja, Maťa, Stanka, Peťa, Dano a neskôr Denis s Tomášom. S Maťu sme vyskúšali piatočný cieľ: EXTREME. Bolo to fakt super len Mate došlo trchen zle:). Po jarmeku sme išli ešte na Stankine schody, lebo iba tak mohla byť Stanka venku. Medzitým sme sa stavili doma, reku si zeberem drigovicu. Môj tato, čiže Mofo začal Stanke, Pete a Danovi vyprávat také somariny (to víte burčák robí svoje) že jak sme od nás vyšli, nemohli sme sa prestat smát:D. Ale aspoň sme dostali po deci burčáku:D V sobotu sme to odpálili táborovým stretkom. Prišli ľudia z Blavy (pozn. to je akože Bratislava:D:D:D), Nových Zámkov, Tomáš na tri dni z Trebišova a Púchova. S Maťu sme vyskúšali ďalšiu hôzostrašnú etapu kolotočov: BUMERANG. Ale po tej strašnej jazde mi bolo tak dobre:D. Večer sme s Maťu ešte chvílu RELAX-ovali, dostala som krásne srdéčko:) a tak. V nedelu sme sa ešte ako tak zeskupili. Samo trochu pod parou ukradol od šenku nejaky old school bike a dával na nem koníka, bunny hop a ja nevím jaké haluze:D... Potom bola menšá bitka pre veci o kerých sa na nete nehovorí. Celý večer sa to riešilo. Martinka sa nám trošku nadrbla, spoznala som Jablkobíkov bývalých:D (no bývalých spolužákov), skočili sme na koncík Gladiátoru a ohňostrojom sme ukončili úspešný jarmek 2008. Vím, že takto to nevypadá nijak úspešne, ale necelo sa mi sem podrobne písať zážitky, to by ste sa nedočítali.

PS: Zdenke sme ze Simonu venuvali perníkové serdéčko s nápisom Si fešák:D

Tábor 11.8.-24.8.2008

12. září 2008 v 14:36 | Natr
"Už je to tu. 11.august...hurá na trenčianske lesy!!!!" - pomyslela som si s rozospatým ksichtom... Stávať o pol siedmej bolo cez prázdky drsné, ale kto by nevstal kvoli dobrodružstvu, ktoré na človeka čakalo. O pol ôsmej som už nakladala stokilové kabele s mamu do auta. Potom som skočila pre Stanku, nech už ide... v ceste nám chcela zabrániť neposedná podprsenka, ale nakoniec sme všetko zvládli. 8:19 sme už nastupovali všetci do vlaku...ja, Stanka, Sima a Deiso. Cca o desiatej sme prišli do Trenčianskej Teplej, kde na nás čakal autobus, Fríďo a nejakí vedúci. Už v autobuse bola haluz...Idem si sadnúť a čo sa nestane...buchla som si hlavu o ten odkladací priestor v buse asi zo všetkých strán okrem zadnej. V buse bolo kopec deciek, ktoré sme poznali z minulého roka, ale boli tam aj cudzie xsichty (jaké nečakané:D). Pri príchode na miesto nás vítala tabuľka RS club OLIWA. Na mieste sme zistili šokujúcu správu... najstaršie baby odtafárili do bungalovu vzdialeného milión kilákov od ostatných ľudí. Ale nakoniec sa nám dobre žilo, lebo sme neboli pod dohľadom Fritola:D. Naša trnavská mafia (bez Martinky) s napätím čakala na to, či nám na izbu plesknú Číču alebo niekoho iného. Dostali sme ďalšiu Trnaváčku (našu super Elenku), čiže naša štvorka s výmenou jedného člena mohla ďalej šíriť svoju povesť :D. Poobede sme sa odfotili v nových belasých tričkách. Večer sme si vylosovali super názov našej izby: MALÝ TED, z čoho bol neskôr TEDOFIL :D.
Ďalší deň to už bol sto pro tábor so všetkým jak má byť :). Začali sme spoznávať nových ľudí, predstavili sme sa druhým v "super" svetle :D a prišli na scénu aj povestné Fríďove táborovky. Na tej prvej sme šaškovali s krabicou na hlave a zrkadielkom v ruke. Polka ľudí sa potkla o gumy z kolies, len aby sa horlivo dostala do cieľa :D. Podarilo sa to len málokomu. Z prvej táborovky sme vyšli jak totál lúzri, s jedným trapným bodíkom :D. Ale však to polka tábora, tak čo budeme :D. Museli sme nejak zapadnúť...ale za čistotu sme mali desať bodov z desiatych...jaké super... Druhá táborovka bola v ten istý deň čo prvá, len bola v noci v lese... tam som bola nasraná na celý svet lebo mi všetci zdrhli (ale aspoň som tú zlú náladu mala v ten večer a celý tábor potom bolo dobre :D). S bodmi po nej to tiež nebolo nijak slávne :D. Už si nepamätám, koľko sme ich mali, ale Fríďa sme určite sklamali... a určite sme ho sklamali aj po ďalších táborovkách... vždy nám povedal: -nejak ste sa nepredviedli- alebo - to ste temu zas dali- a podobné veci... ale však ťažkú hlavu sme si z toho nerobili, veď tábor je na to, aby sme sa zabavili a nie na to, aby sme sa tam zakiluvali v lese :D. Tretí deň bola na programe tretia táborovka... Dostali sme papieriky a mali sme hľadať nejaké debility... najlepšie bolo, že medzi tými debilitami bola aj čierna podprda...ktovie načo Fríďovi bola, chlípnikovi jednému! (ale nie, však iba sa na ne kukol, že ich máme):D.
Ďalší deň sme my, najstaršie dieťky tábora, išli do Trenčína... boli sme v takom trápnom dome, na nákupoch jídla(jasné, to som zabudla, že sme jedli jak divé :D:D:D) a potom sme jak vandráci sedeli na stanici a čakali na vlak naspäť :D. Ale bolo dobre. Poobede sme mali trápny (elvúdov výraz) turnaj vo volejbale (akože bolo to celkom v poho ale dohrávali sme to celý tábor a tuším sme to nakoniec aj tak celé nedohrali :D). Večer sme dostali voľno, tak sme vytasili spacáky, reku ich vyskúšame :D. Najprv sme vliezli do Siminho hovna :D, potom sme skúšali aj môj a Stankin narvatý exitrek spacák :D. Ja som si v tom mojom dala závody sama so sebou :D. Ťažšie bolo narvať tie spacáky naspäť do obalu :D. So Stankiním som sa aj pobila :D.
V piatok sme už štartovali na typickú táborovku, na ktorej sme behali po lese a odpovedali na otázky z Pottera. Poobede nás Fríďo na ďalšej táborovke zviazal kravatami a mali sme utekať po ihrisku. Večer sa volila najneviem aká miss čarodejnica plus bolo mini disco. V sobotu sme kvoli blbému počasíčku nemali naplánovaný sedemboj, ale mali sme riskuj. Neriskovali sme najlepšie, ale našťastie ani najhoršie :D. Poobede nás poctila návštevou Maťka, Samo a Lužo. Doniesli nám trošku napapať a trošku napiť :D. Po oddychu sme už museli utekať na ďalšiu hru. Bola iba o tom, že sme utekali za Pištom vylúštili text a utekali naspäť za Fríďom. Večer sme mali voľný. Nasledujúci deň sme mali doobeda sedemboj zložený s disciplín asi že odpílenie dreva, hod klackom dreva do diaľky, branecká dráha(pripadala som si jak na vojne :D), šípky, beh z gumu(:D:D:D), tichošľapky a chodúle, na ktorých vedeli všetci chodiť :D. Tajne som dúfala, že sme skončili štvrté, keď nie už prvé, druhé alebo tretie, ale opak bol pravdou. Boli sme posledné :D (Však jasné. Keď sa snažíme, tak to dosereme viac, ako keď sa nesnažíme :D). Večer sme mali trošku odlišnú táborovku ako mali deti, lebo naši vedúci sa za nás prihovorili Fríďovi, nech zas nemusíme utekať do blbého kopca, do ktorého sme utekali mimo táborovky... Tak večer nás - starších - čakal nočný les iba so záhradným osvetlením, kde každý po jednom utekal bez baterky. S redullom v krvi to išlo ako po masle... potom sme posedeli ešte pri táboráku. V ten večer sme sa dozvedeli aj pár zaujímavých vecí, ktoré sa šírili o Sime a Stanke. Pondelok nás vítal zaujímavo. Ranná táborovka nemala chybu. Mali sme si vyrobiť metlu, na ktorej potom budeme lietať:D Naša palma 2008 stála za to. Pri tom "lete" už na súťažnej dráhe som si myslela, že aký som ja king a parádne som sa vydrbala v jednej zákrute... S pádom mi odletela aj naša cedula s názvom našej metle.
Poobede sme mali hľadať diadémy. Neviem koho má napadnúť, že keď napíšu "diadém sa skrýva tam, odkiaľ sa nesmieš viezť", bude ukrytý v blbej značke zákaz vjazdu :D. Večer sa náš oddiel vybral stanovať na neďalekú lúčku, kde sme mali prežiť noc v prírode.
Zatiaľ, čo som ja s Elku stavala stan, Sima so Stankou mi vyťahovali nohavičky do nebies a namotávali Pištu, ktorý im na to namotávanie skočil :D. Pri zotmievaní sme si rozložili ohník (Miki rozložil:)) a poukladali sme sa okolo neho. Vlastné varenie bolo opekanie špekačiek :D. Tie sme si opiekli, spapali, Elenke som ešte zablahoželala k meninám opečenou safalátkou a asi tak o pol dvanástej išla naša izba spať.
Stan sme mali fajnovo postavený dole kopcom, ale inak sa nedalo. V noci sa zobudím a Stanka zošuchnutá skoro pri mojich kolenách. A to ja som tiež nebola najvyššie. Keby ten stan nieje prichytení kolíkmi, tak už máme kolíziu s nejakým stromom v lese :D. O pol siedmej sme mali budíka. Našťastie sľubovaná rozcvička sa nekonala. Šikovne sme zložili (ak sa to tak dá nazvať) stan a vydali sme sa na prepad tábora do sprchy. Po raňajkách sme išli na nákupy do Trenčianskych Teplíc, kde Sima so Stankou ďalej pokračovali vo varení Pištu. Pištu sme tak namotali, že sa poobede opýtal Simi, či s ním nechce chodiť. Keď mu povedala nechaj to tak, cítil sa zranený a hovoril, že on to bral vážne :D My sme sa mohli len udrbávať:D (chudák Pišta). V desiatej táborovke sme sa rozdelili ako izba na dve skupiny a každá izba hľadala polku správy. Potom sme to dali dokopy a odovzdali Fríďovi. Večer sme išli my, najstarší, utekať po lese na čas... Bez baterky zabijak... Asi tri razy som sa šmykla na klacíkoch dreva (našťastie bez pádu :D). Stredu sme mali voľnú, iba večer sme mali táborovku, po nej táborak... Vo štvrtok sme nejako čudne skladali správu o Harrym a večer sme mali kufor, v ktorom nám weronika vyhrala žížalky :D. A to naše 3... boli posledné:D. V piatok sme utekali po pneumatikách, kde sme si zapamätovali čísielka a potom sme utekali za Pištom na kopec, kde sa stretala zelená a žltá značka. Des :D. Večer sa niesol v duchu voľby najlepšej dvojice tábora. Vyhral to Denis a Baša(ich spoločný tanec nemal chybu:)). Potom bola diskotéka, ale dosť skoro sme išli spať, aby sme sa psychicky aj fyzicky pripravili na poslednú táborovku. V sobotu sme už za dve hodinky zmákli les, opísali správu, odpovedali na otázky. Inak ako sme v tom lese s Elenkou utekali dole kopcom, Elvúd sa šmykla, padla na zadok, ja som utekala okolo nej, smiala som sa a sadla som si vedľa nej :D. Po táborovke sme sa spotené hodili do bazéna, z čoho som potom bola chorá (ale to je už iný príbeh...). Potom už prišiel očakávaný večer... Naša izba ešte s Povrazmi vyhrala čistotu. Fríďo vyhlásil aj umiestnenia do tretieho miesta v celotáborovej hre, medzi ktorými sme sa ku podivu neumiestnili a nám nezostalo nič iné, len čakať s napätím, na ktorom z troch miest sa umiestnime , keďže sme nečakali, že skončíme tak vysoko. Medzitým ešte Fríďo rozdával diplomy vedúcim a potom to prišlo. Dozvedeli sme sa, že Falošný meč skončil tretí, a naša trnavská mafia skončila druhá. Prvé boli susedky Povrazy:). Boli sme totál vyvedené z miery a ako som sa neskôr dozvedela, boli sme druhé vďaka poslednej táborovke, ktorú sme vyhrali a ktorá nám priniesla úctyhodných 650 bodov na konto (nebyť tej táborovky, boli by sme umiestnené niekde na konci:):D:D:D).
Po dlhej a bláznivej diskotéke sme išli spať a pripraviť sa na ráno balenia a lúčenia. Posledný deň tábora som si dala ešte popodpisovať táborové triko, s pár ľuďmi som si vymenila kontaktné údaje a icekvéčka a tak ďalej... Tak to už chodí...
Nakoniec sme však vyhrali všetci do jedného, čo sme tam boli...Až na pár menších problémikov sme sa zabavili, spoznali sme nových ľudí, získali nových kamarátov, trochu sme utužili staršie priateľstvá z minulých rokov, občas sme sa pozastavili nad vzťahmi a románikmi niektorých ľudí a nakoniec sme všetci odchádzali s dobrým pocitom. Cestou autobusom na stanicu sme si zaspievali ešte táborovú hymnu a 24.8.2008 asi o pol jednej bol už náš tábor minulosťou, len peknou spomienkou.

PS: Nikdy nezabudnem na pudingovú (semenovú :D) záležitosť v jedálni, na tých Siminých a Deisových sto drepov po nej a na môj super čistý chrbát po tom, ako som sa na tom šúľala na zemi :D. Ďalej nezabudnem na akciu našej štvorky na "zakázanú" chalanskú chatu, na baby z oddielu a na našu super vedúcu Zdenku.
PS2: Tu sú ešte naše táborové výrazy: 1. Já ti dám, že budeš pichát s Karlem, 2. To je trapné!,
3. Dze, dze vy ku*vy malé modré, 4. Ty hovnoJ, 5. Vám drbe? Ja scem esče spat :D, 6. Dobrou noc (pritepleným hlasom Elenky) a 7. Sewa (so šušlavým "S") :):):)

Extra výlet pre nič...

11. září 2008 v 22:01 | Natr
Nedávno, pri pozeraní Step up 2 sme sa s Maťu a Stanku definitíve dohodli, že pojdeme na Hip-hop. A našim plánom nemalo dnes nič zabrániť, ale okolnosti sa vyinuli inak. Zistili sme si, že dnes má byť nábor od piatej do siedmej do istej tanečnej školy.
Tak sme sa já a Maťa vybrali naprieč osudu:D. Vedeli sme, že máme ísť do ŽOS, ale nevedeli sme na kerý smer, keďže ŽOS je celkom rozsiahla oblasť:D. Po príchode do blízkosti objektu o 16:54 sme sa ešte pohrajkali na detskom ihrisku, nech sme neni trapné, že ideme presne na čas. Po oživení spomienok na detstvo sme sa vydali úúúúúplne opačným smerom. Došli sme na miesto, kde bolo napísané ubytovňa ŽOS a pričom to isté bolo napísané aj na letáčiku, neváhali sme vojsť do budovy. Pýtali sme sa na tanečnú školu, ale nikde nič. Akurát tak to, že sme po názornej ukážke vrátnika zistili, ako sa tancuje tanečný krok s menom na m...:D.Potom sme išli ešte viac dozadu až k poľnohospode, préšli sme dlhú, dlhú ulicu, kerá bola slepá a po opýtaní, že kde je čistiareň, za ktorou má škola údajne byť, sme sa dozvedeli, že sme na opačnem konci vozovky:D:D:D, Nakonec sme sa dotrepali na miesto. Päť minút sme sa rozhodovali, či máme ísť do vnútra, či to nebude trapné. Po telefonáte s Davkom a otázke, čo máme povedať, keď dojdeme do vnútra sme sa odhodlali na radikálny krok. Ale potom prišlo nemilé prekvapenie. Nábor nikto nerobil a teta vrátnička vedela iba to, že sa tam chodí tancovať. Potom sme ešte napísali trošku neslušný odkaz na stenu pri bytovke a išli sme preč. Našej ceste za leskom hiphopu zabránil osud. Čo už, bojovať budeme ďalej, aby sme mohli trapošiť:D...

Pre Martinku

9. září 2008 v 20:02 | Natr

Neska majú meninky Martinky takže im želám všetko najlepšie, ale hlavne želám všetko najlepšie tej najkrajšej Martinke na svete, tej mojej. Ľúbim ťa moje, it´s only for you :)


S úsmevom na tvári:)

8. září 2008 v 18:36 | Natr
Je zle oblečený ten, kto nenosí na tvári úsmev. (Percy Bysshe Shelley)
Dnešní deň som prežila v absolútnej pohode a dobrej nálade. Neviem prečo, ale dnes je jeden z tých krásnych bezstarostných dní, kedy človek nemá žiadne problémy, nič ho netrápi.Začalo toasi takto: nadránom som sa zobudila, pretože v izbe bol ťažký vzduch a trebalo otvoriť okno. Po tom, čo som tak urobila, zaspala som s dobrým pocitom. A ráno som už nemala problém vstať do školy. Aj keď je pondelok a aj keď je po celkom náročnom víkende:) vstala som o hodinu skôr ako obvykle a navyše bez ťažkostí. Asi som vstala pravou nohou, pretože všetko sa mi odrazu zdalo byť krásne aj napriek tomu, že ma čochvíľa čakala škola. Nad nervóznymi ľudmi v narvatom buse som sa len tíško pousmiala. Moju dobrú náladu mi nemohla prekaziť ani nuda na matike, fyzike, angline a ďalších hodinách, ani zanedbatelné problémy ľudí okolo. Jednoducho, kráčala som si s úsmevom. Dokonca ani obvykle strašne dlhá a nudná návšteva babky sa mi nezdala byť taká horzná. S kľudom som prežila zápchu v meste, mamine parkovanie, tatove poznámky a teraz tu len sedím a delím sa s vami o dobrú náladu, ktorú mám iba málokedy dobrú len tak z ničoho nič. Dnes som si len potvrdila jendu vec. Keď sa usmievate na svet, všetko ide rýchlejšie a ľahšie.

Staré dobré časy alebo 5.9.2008

5. září 2008 v 22:54 | natr
Neska (akože pátek páteho) mi cca o pátej zavolala Stanka, že či nejdeme na korčulkách alebo na bicykli do Kamka. Keďže bike mám u dzedka a Davko má na svojem osminu jak hovado a na korčulkách mi odpadlo kolésko, navrhla som, nech tam ideme peši... A tak sme sa vybrali na vandrovku... zavolali sme Simu a Maťu, ale Maťa nebola doma, tak sme to fukli šrégom k Sime. Od Simi sme už mohli pokračovať v ceste. Ja, Stanka, Sima a pejsek:) Hafan nám bol nato, že keby sa niekde stratíme, tak si ho nejak upečeme na večeru. Po dlhej a namáhavej ceste sme sa dostali na místo. Tu sme sa z našich posledných úspor napojili. Kým Maťa išla cez Kamenáč za nami, stihli zavreť bufet U méďu, čiže ona ostala nenapojená. Na místo prišla s troma starými známymi... Po rozhovore a zistení, že chlapov vzrušuje, keď im fúkate do riti, sme sa vybrali na cestu naspäť. To víte, boli sme hladné a Nika nám došlo v tej chvíli ľúto. Troch kamarátov sme nechali v Kamku, lebo boli moc leniví... V polke cesty sme sa stretli so Siminým partnerom na isté veci, malým Lubenom. Total trapas, nezostávalo nám nič iné len sa smát a ohovárat cez zuby:D. Potom sme sa ešte stavili na kofče v Bistre Bicross pri bicrose:D, lebo Maťa mala chuť na kofolku (aj ja, ale psssssst). Jak si tam sedíme, dojde mierne podnapitý pánko, že či si môže prisadnúť. Bez odpovede si prisadol. S úsmevom na ústach a slzami v očkách sme zdvihli svoje zadky a pokračovali sme v spiatočnej púti. Po ceste sme si začali fúkať do rití... keby víte, jak to vtipne vypadalo, padáte zraky a roflujete na zemi:D. Pri Sime sme si ešte nežne pofukovali do ušiek:) Po zistení, že nám nejde bus sme sa vybrali, už bez člena posádky Simi a pejsánka Nika, na Hospodu. Na naše "šťastie" nám autobus nešiel. Mesto sme prešli turbo rýchlosťou. To víte, dvoch ľudí z troch tlačil mechúrik. Akciu sa dotyční rozhodli vykonať za stánkom. Úplne nenápadné miesto:D Stanka sa vyzliekla do naha (lebo mala taký letný overal, či jak sa to volá). Ponej pokrstila jej mláčku svojou mláčkou Maťa. Nakonec z teho bola taká mláka, že si myslím, že by sa mali prehodnotiť veľkosti oceánov. Ďalšiu cestu sme úspešne dobojovali až domov. Bol to super večer... Asi preto, že sme opäť boli spolu všetky štyri pokope a že sme vymýšľali zase somariny. Jak za starších časov:) BABY MOJE, ĽÚBIM VÁS:-*
PS: tento príbeh sa zakladá na skutočných udalostiach...

Baklažán

4. září 2008 v 19:48 | Natr
...keďže baklažán je filajový, celý tento článok napíšem na filajovo...

Ja len, že jak začat. Asi najskôr druhou hodinou matiky a šak aj nakonec... len tak sa vyprávame v škole a zrazu Šveco vytáhol z Dávidovej tašky sprej... strekol to na seba a hned reakcia:fúúúj, to smrdí jak baklažán alebo jak zelenina:D Potom sa vyprávame dalej. Baklažán mal v rukách Čačo a strašne tajne mi to pod lavicu začal stríkat na koleno. Silno som mu to išla nejak vrácit a skončila som obaklažánená... no strašný závan... Tým chcem len povedat, že ľutujem ľudí, ktorí prešli okolo mna v čase teho najhoršého smradu :D:D:D

Zase v škole...ach jaj...

3. září 2008 v 18:03 | Natr
Nič by som nepovedala, keby sme do toho neskočili tak zhruta... Prvý deň sme sa zvítali po lete už ako druháci. Po vypočutí nejakých trápnych príhovorov a školského poriadku sme sa dozvedeli, že ďalší deň sa už učíme jak blázni sedem hodín.
Po hodinke a pol sme išli preč. No neska sme vhupsli do krutej reality... Ranné vstávanie o pol sédmej (to si myslím, že ešče to mám dobré),crazy cesta busom so Sandrikou do školy, polhodinové čakanie nato, kým prídu moje baby a začiatok vyučovania. Zrána sme zaspávali, druhú a trecú hodzinu sme dostali výklad od učky a Johnyho jak sa otvárajú a zatvárajú plastové okná, jak máme hýbať zo žalúziami, Johny ešte dodal, že kveciny na okne sú blbé, lebo krivia žalúzie atď...no nemohli sme sa ubrániť rehotu. Potom sme mali dve hodiny pozemka, na ktorom sme nič nerobili (len sme sa dozvedeli,že hneď začátkom roka dostaneme ževraj najťažší výkres ročníka), dve hodiny odborka, na ktorom sme kreslili stoličku a dve hodiny fyziky, keré našu skupinu dorazili. Čakali sme, že budeme mať sedem hodín a druhá skupina pôjde na ôsmu hodinu na fyziku, ale učka to vymyslela tak, že každý druhý týždeň sa budú striedať dve skupiny a my sme kruto, hneď druhý školský deň zostali v škole a počítali fyzikálne príklady. Pri tom počítaní som chycila stav, kedy som si myslela, že sme neskončili prvý ročník, že nebolo žádne leto a že sa učíme celú večnosť. Po škole o pol štvrtej som si ešče fajnovo skočila pre tlačivká o nejakých somarinách na úrad práce a dočkala som si na bus s Niku. V buse s vydýchaným vzduchom mi došlo strašne zle + som bola strašne hladná. Po tej nekonečne dlhej ceste som sa konečne o pol pátej dostala domo. Jaké vyslobedenie... já vím , že si zvyknem ale hneď druhý deň, kedy mali skoro šeci moji známi voľno, som sa s tým nedokázala stotožniť...
PS: ja sa nesťažujem, ja iba konštatujem:)

LETO2008

3. září 2008 v 17:27 | Natr
31. júna konečne nadišiel ten čas, kedy sme vypadli zo školy, tešili sme sa na prázdky, ale už sme opäť v škole. Rada by som vám však priblížila, ako som leto prežila ja. Celé leto som nerobila nič iné, len som chodila kade-tade po Slovensku, relaxovala som a RELAX-ovala som. Po týždni aktívnej nudy s udržiavaním kondičky aspoň na korčuliach a jednej návštevy RELAX-u sa naši rozhodli, akú trasu dovolenky budeme mať. Strašne moc som chcela ísť do Slovenského raja, a keďže sme na prvé štyri dni išli na dovolenku bez Ozzáčov, ktorí nemajú radi túry, moje prianie sa splnilo.
Zbalili sme všetko podstatné vrátane stanu, spacákov a pod. vecí potrebných do kempu a vyrazili sme. Prvé štyri dni sme pobudli v kempe v Podlesku. Až na sprchy to tam bolo very cool. Prešli sme Kláštornú roklinu, Suchú Belú a ešte jednu trasu kerú som už ale zabudla, že jak sa volá. Po prejdených asi 50kilákov počas dvoch dní sme sa presunuli do kempu v Liptovskom Trnovci pri Liptovskej Mare. Tu sme sa stretli s Ozzovcami. Na ďalší deň sme mali ísť do akváču, ale pre blbé počasí sme to odložili o deň neskôr. Za dalšé štyri dni sme sa rozhodli ísť tradične do Šaštína. Prišli za nami Hrašnovci. Tu sme boli ďalšie tri dni ale pre nepriazeň počasia (napr.potopa pod stanom a pred stanom) sme sa po jedenástych dňoch vrátili späť. Nasledujúce týždne som strávila len tak. V RELAX-e, po doktoroch, na korčulách a hlavne so Simou, lebo Stanka robila a Maťa (alebo skor jej rodičia) sa rozhodla odtafáriť na chatu. Občas sa pritrafila ja nejaká tá grillparty. 9.augusta sme si (ja,Sima a Stanka) dali s Maťu, Davkom a Samom rozlúčkový RELAX a potom už sme fičali do tábora (o ktorom vám podrobne napíšem, len nemám ešte fotky k článku:)). Po dvoch týždňoch dobrodružstiev s Harrym, Ronom a Hermionounám zostával už len týždeň prázdnin. Posledné dni leta som si užila s kamarámi,na grillparty, na oslave krstninej 50tky, na Spartaku a v RELAXE s Maťu a leto sme zavŕšili s cinema babskou párty u mňa doma:).

Na privítanie:)

3. září 2008 v 16:50 | natr
Takže, toto je môj nový a zároveň prvý blog. Postupom času sem popridávam článočky aj fotos, ale chce to chvílku trpezlivosti...Info o mne si nájdete v profile, ktorý tiež čoskoro vyplním:). Dúfam že sa vám to tu bude páčiť.
Vaša Natr