Život je príliš krátky nato, aby sme boli rozumní...

Prosinec 2008

Do nového roka...

31. prosince 2008 v 12:33 | Natr:)

Sme malý krôčik od toho, čo bude čochvíľa skutočnosťou. Opäť sa končí niečo staré a nahrádza ho nové. Reč je o novom roku... Ledva som si zvykla na to, že je rok 2008 a on sa už končí... Ale nebudem tu o tom polemizovať... A ako to už býva, príchod nového roka treba aj patrične osláviť. Tak vám teda želám, aby ste to na tých chatoviciach, bytoviciach, domoviciach a parties neprehnali natoľko z alkoholom, že skončíte na ARE:D a budete sa ešte mesiac z toho všetkého spamätávať. Tiež vám želám aby vám neodtrhlo prsty:). Do nového roka taktiež prajem veľa síl na splnenie predsavzatí a silné žalúdky na to, čo nás v roku 2009 čaká.


Čo sa to vlastne deje?

16. prosince 2008 v 19:04 | Natr:)
Už dlho som rozmýšľala, čo zase napíšem. A sorry ale zas to isté...udalosti posledných dní... Najsvetlejšia vec týždňa bola jednoznačne návšteva RELAXu s Maťku, Čuňom a Davkom. Po extra dlhej dobe (cca tri mesiace) som bola naspäť v kolobehu nočného života. A teraz už iba to horšie. Moja teploty spred dvoch týždňov, minulotýždňová piatková teplota a nenavštívenie lekára plus samoliečba sa pekne odniesli na mojom zdraví. Dnes, keď som sa prebudila, ledva som otvorila hubu, zachvátila ma strašná boleť hrdla. Navštívila som doktorku (v čakárni bola naštastie s Táňou, čiže som sa nenudila) a verdikt znel nasledovne: vypísaná do konca týždňa. Nebolo by na tom nič zvláštne, ale už od nepamäti sa mi spájajú Vianoce s antibiotikami a tento rok to už žiaľ nebude inak. A povedali by ste si, že konečne oddych od školy... Ale to je omyl, v pátek sa v nej budem musieť staviť alebo aspoň poslať rysy po Jakubovi. V množnom čísle, lebo neviem povedať nie. Asi sa to budem musieť naučiť, aj keď pri minulotýždňovom otravovaní o výkresy som aspoň jeden deň všetkým žiadostiam nevyhovela... a ešte musím napísať aj nekonečne debilnú vymyslenú prácu na stavebné stroje pod názvom Návrh strojovej zostavy... ach jaj... a šeci si myslia, že koľko ja mám doma času.... a To som si chcela ešte zájsť na Vianočné trhy a do obchodov, reku si pozrem nejaký nošový prteň pod stromček... Možno sa budem musieť spolahnúť na mamin vkus (občas to nie je bohviečo) alebo si ho nakonec budem kupovať ako povianočný darček... Ale aj tak na čaro Vianoc a na Nový rok (pričom som si práve zvykla, že už je rok 2008), sa teším. Teším sa aj na moje narodeninky, ktoré mám v blízkej tesnosti nového roka a hlavne sa "teším" na zmenu slovenskej koruny na Eurá... to už mi len budú šoky ráno zase v buse... Možno ma čochvíľa opustí aj moja melancholická nálada.... a aj na to sa teším!!!!

Prečo? Preto!

5. prosince 2008 v 17:23 | Natr:)

Minulý týždeň som bola na klzisku a náramne som si to tam užila. Ale odvtedy ma zavaluje lavína, ktorá bola neskutočne nakopená... Vlastne spustilo sa to tým klziskom, keďže už za deň som dostala teplotu... Postupne sa objavilo viac príznakov... boleť hrdla, kašel sopeľ... Pondelok bol kritický. Rozhodovanie sa, či idem doktorke alebo nie. Nakoniec som sa rozhodla pre druhú možnosť možno v súvislosti so strojčekovou zubárkou... Do čakárne k strojčekovej som v horúčkach dobehla o pol hodinu neskôr a tri hodiny čakala v čakárni na nalepenie zámku na zub... Samozrejme nelepila mi to moja doktorka, ale jej dcéra a tak to potom už zase dopadlo tak isto... Poobede som už mohla vyhlásiť, že robota istej doktorky bola neefektívna, pretože sa mi ten zámok hneď aj odlepil... Už sa mi tam nechce chodiť s tým, že zas to mám povolené... Ostatné dni som makala na veciach do školy, bola kvôli nim hore do jednej, každé ráno som zaspala, pre testy z angliny som zas zameškala časť školy, čiže sa to na mňa furt kopí... Písomky, ktoré som vedela, som pokazila na základe debilných chýb... A po asi dvoch dňoch pokoja aspoň čo sa týka zdravoitnej stránky zas na mňa dolahlo strašné teplo v hlave...Asi som spravila chybu, keď som sa nestavila u tej doktorky... Možno by to bolo inak, povinnosti by sa odložili na neskôr... Lenže keď ja sa nemám na koho spolahnúť, že mi potom pomôže (Teda okrem jedného človeka, čo sa týka školy, ale s polkou vecí mi jednoducho pomôcť nemôže). Avšak prečo aj všetci sa vo všetkom spoliehajú na mňa, šak áno, Natália všetko spraví, Natália sa nenahnevá... Ani si nepamätám, kedy tí dotyční dali niečo aj mne, kedy aspoň nachvílu vrátili požičané... Česť malilinkému množstvu výnimiek, ktorá sa o niečo aspoň snažia...Ale aj to nakoniec poteší... Aj tak som zvedavá, kedy sa skončí tento krátky, ale už dosť neznesiteľný kolotoč. Po lící mi preto už stiekla dnes nejedna slza. Možno očakávať zmenu až prichádzajúcimi prázdninami... a možno ani to nie....


Všetko najlepšé

4. prosince 2008 v 20:07 | Natr:)

Keďže je dnes Barborky, vinšujem vám všetko najlepšie Barborky...

Ale najviac želám šetko najlepšé najkrajšé a najzaujímavejšie Marťinke, ktorá ma dnes krásnych sedemnásť:) Tak ešte raz, šecko najlepšejšé moje:) Zaslúžis si....:)


Expedícia Mount Everest:D

4. prosince 2008 v 20:00 | Natr:)
Já vím, já vím... nič sem pomály nepíšem, čo by aj, veď neni času... ale konečne som si akísi našla aj keď tento večer mám ešte riadne nabitý úlohami... Avšak neni nad oddych pri kompe v pracovné dni:D... Táááááááák mám taký zážitek, kerý sa nedeje každý deň... teda na našej škole asi dosť často ale tak... to je škola:D Čiže takto... v uterek som sa dozvedela, že ideme strašne silno kuknúť na stavbu v rámci vyučovacej hodiny prax... Keďže stavba, na ktorú sme išli, bola neskutečne blízko, dlho sa naša mini grupa nevláčila jako školka. Kým sme vstúpili do areálu bahenných kúpeľov(:D:D:D), Bobka stihla neúspešne zbaleť robotníkov:D. Moja prvá skúsenosť zo stavby bola už spomínaná neskutočná hora blata (šťastie, že som mala tenisky a nie svoje úžasné čižmičky....:)) , a potom potknutie sa o istú oceľovú konštrukciu(:D) a následné narazenie nohou a malíčkom na ruke do balíku tehál... Po výstupe na prízemie a ošpliechaní od Sisiných bót my už bolo šecko jedno... Ale keď som zadrela, že Sisa čo robíš, tak náš sympatický sprievodca robotník ma zdrbal, že tu je šadze špina. Keď som sa dozvedela, že mám zostúpiť dole a opäť vzostúpiť na stavbu ale už na iné poschodie, tak mi to najprv nebolo jedno. Ale potom som si povedala, že šak v lete som vyšla rebríky v Slovenskem Raji a teraz nezvládnem pošahaný rebrík? No to pŕŕŕŕŕ:D Tak som sa s odhodlaním opustenej horolezkyne (Siska s Alenku ostali dole) v ďžungli horolezcov vydala na Mount Everest. Alebo aby som neprehánala, tak na Mont Blanc... Nakoniec sme vyšli aj na druhé a tretie poschodie. Druhy rebrík bol trošku strmší, čiže som mala obavy, že jak ja zlezem dolú ale čo už... Na treťom som naživo mohla vidieť ako sa výstuž zalieva betónom a následne ako sa vibruje, potom ako sa debnia nosné steny a ako má výstuž prečnievať a tak... Po zajímavej obhliadke sme sa vrátili späť. Po menšom blúdení po druhom nadzemnom podlaží som už našla aj cestu na najobávanejší rebrík, kerý som zvládna úúúplne v pohode:D Keď som zišla dole tak nademnu visel hák ze žeriavu, čiže som utekala kadze lahší... a tak sa skončila moja tour de stavba. Nakonec sme dostali aj rozchod domov o pol hodinu skôr...:D A ešče, že taká haluz... jak sme boli na tej stavbe úplne hore, tak tí robotníci zadreli typicky liptovsky typickým liptovským prízvukom, že ta to iba jedna slečna tu je?... scela som sa smát, ale vydržala som to až po zídenie:D
Ps: toto je ilustračná foto:D