Život je príliš krátky nato, aby sme boli rozumní...

Expedícia Mount Everest:D

4. prosince 2008 v 20:00 | Natr:)
Já vím, já vím... nič sem pomály nepíšem, čo by aj, veď neni času... ale konečne som si akísi našla aj keď tento večer mám ešte riadne nabitý úlohami... Avšak neni nad oddych pri kompe v pracovné dni:D... Táááááááák mám taký zážitek, kerý sa nedeje každý deň... teda na našej škole asi dosť často ale tak... to je škola:D Čiže takto... v uterek som sa dozvedela, že ideme strašne silno kuknúť na stavbu v rámci vyučovacej hodiny prax... Keďže stavba, na ktorú sme išli, bola neskutečne blízko, dlho sa naša mini grupa nevláčila jako školka. Kým sme vstúpili do areálu bahenných kúpeľov(:D:D:D), Bobka stihla neúspešne zbaleť robotníkov:D. Moja prvá skúsenosť zo stavby bola už spomínaná neskutočná hora blata (šťastie, že som mala tenisky a nie svoje úžasné čižmičky....:)) , a potom potknutie sa o istú oceľovú konštrukciu(:D) a následné narazenie nohou a malíčkom na ruke do balíku tehál... Po výstupe na prízemie a ošpliechaní od Sisiných bót my už bolo šecko jedno... Ale keď som zadrela, že Sisa čo robíš, tak náš sympatický sprievodca robotník ma zdrbal, že tu je šadze špina. Keď som sa dozvedela, že mám zostúpiť dole a opäť vzostúpiť na stavbu ale už na iné poschodie, tak mi to najprv nebolo jedno. Ale potom som si povedala, že šak v lete som vyšla rebríky v Slovenskem Raji a teraz nezvládnem pošahaný rebrík? No to pŕŕŕŕŕ:D Tak som sa s odhodlaním opustenej horolezkyne (Siska s Alenku ostali dole) v ďžungli horolezcov vydala na Mount Everest. Alebo aby som neprehánala, tak na Mont Blanc... Nakoniec sme vyšli aj na druhé a tretie poschodie. Druhy rebrík bol trošku strmší, čiže som mala obavy, že jak ja zlezem dolú ale čo už... Na treťom som naživo mohla vidieť ako sa výstuž zalieva betónom a následne ako sa vibruje, potom ako sa debnia nosné steny a ako má výstuž prečnievať a tak... Po zajímavej obhliadke sme sa vrátili späť. Po menšom blúdení po druhom nadzemnom podlaží som už našla aj cestu na najobávanejší rebrík, kerý som zvládna úúúplne v pohode:D Keď som zišla dole tak nademnu visel hák ze žeriavu, čiže som utekala kadze lahší... a tak sa skončila moja tour de stavba. Nakonec sme dostali aj rozchod domov o pol hodinu skôr...:D A ešče, že taká haluz... jak sme boli na tej stavbe úplne hore, tak tí robotníci zadreli typicky liptovsky typickým liptovským prízvukom, že ta to iba jedna slečna tu je?... scela som sa smát, ale vydržala som to až po zídenie:D
Ps: toto je ilustračná foto:D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama